Tak, ako nekonečný oceán, tak sa i ja občas strácam a opätovne nachádzam. Tak, ako veľryby splynú s vodou, tak moja duša splynie s telom. Dnes, v tento moment, v pokoji. A niekedy niekam odpláva, prežije búrku, tú súčasť života. Nie vždy vítanú, no predsa prospešnú. A zase sa navracia nová, múdrejšia, láskavejšia, vyspelejšia. Tak, ako sa vlny občas stávajú prekážkami, je i možné nechať sa nimi unášať, a napojiť sa na nekonečný prúd. A tak sa snažím žiť a zhmotňovať svoje sny. Nepriazeň sa stáva priazňou a ja som vďaka nej nová, silnejšia.